VYRIEŠI POPLATOK ZA ROZVOJ PROBLÉMY SATELITOV?

6. september 2016, 13.58

Od 1. novembra 2016 nadobudne účinnosť zákon 447/2015 Z. z., ktorý dáva samosprávam možnosť pri nových stavebných projektoch uložiť stavebníkovi tzv. poplatok za rozvoj. Tento zákon reaguje na živelnú výstavbu v obciach v okolí väčších miest, kde vznikajú známe „satelity“. Tie často nedisponujú službami a infraštruktúrou dimenzovanou na nový počet obyvateľov.

Nový zákon teda dáva samosprávam možnosť vyberať od 10 do 35 eur za každý začatý štvorcový meter  podlahovej plochy nadzemnej časti vznikajúcej stavby. Jednorazový poplatok tak má generovať vlastný príjem obce alebo mesta. Výnos musí byť podľa zákona použitý výhradne na úhradu výstavby občianskej vybavenosti, ako sú jasle, škôlky, školy, kultúrne a zdravotnícke strediská, cesty, chodníky alebo parky. A takto pomôcť finančne podvyživeným samosprávam v krytí kapitálových výdajov, ktoré neúmerným rastom obcí a miest vznikajú.

Zákon však definuje aj stavby, ktoré nie sú predmetom poplatku za rozvoj. A tu nastáva potencionálny problém. Okrem iného sa tu uvádza, že „predmetom poplatku za rozvoj nie je stavba rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m2.“ Takáto výmera už poskytuje slušné zázemie pre bývanie i viacčlennej rodine. Výnimka sa však vzťahuje len na rodinné domy. Na druhej strane v prípade malej bytovky so štyrmi garsónkami o malej výmere  sa  poplatok za rozvoj platiť musí…

Takže zákon, ktorý má „postihnúť“ veľké developerské projekty, bude na situáciu, kedy developer iba rozparceluje pozemky, vybuduje siete a následne každý dom (s rozlohou do 150m2) postaví na osobitné stavebné povolenie, alebo pozemok rovno predá záujemcovi, bezzubý!

V extréme tak môže vzniknúť paradoxná situácia. Za obcou v blízkosti krajského mesta sa postaví bytovka, so  štyrmi  jednoizbovými bytmi o rozlohe 40 m2, po ktorých bude dopyt zo strany mladých ľudí. Hoci budú mať byty malú výmeru, budú tieto stavby predmetom výberu miestneho poplatku za rozvoj.  Pritom v bytovom dome bude  dovedna bývať do 10 ľudí. V susedstve tejto bytovky vyrastie paralelne nová ulica na ktorej bude postavených 100 rodinných domov. Každý z nich bude mať výmeru 149 m2, čo je pohodlná výmera pre 4 -5 izbový dom s príslušenstvom. V týchto domoch bude bývať až 400 nových občanov, prevažne mladých ľudí. Tí budú mať oprávnené požiadavky na nové miesto v školách a škôlkach, na nové komunikácie a detské ihriská. Avšak samospráva im poplatok, ktorý by mohol zafinancovať tieto požiadavky,  nebude môcť v zmysle legislatívy vyrubiť…

obrázok_byty

Tento malý príklad ukazuje, že myšlienka vysporiadať sa s budúcimi nákladmi  z novo zastavaného územia bola realizovaná spôsobom, ktorý nedomyslel detaily a umožní relatívne ľahko obísť pôvodný zámer tohto zákona. Je teda otázne, aký bude reálny prínos takejto legislatívy a či by nebolo vhodnejšie riešiť problematiku inou cestou – cestou decentralizácie kompetencií. Napríklad ponechať samospráve právomoc, aby si pravidlá s podlahovou plochou nastavila podľa vlastného uváženia.

V záujme väčšiny starostov a primátorov je, aby ich obec alebo mesto prosperovalo, rástlo a rozvíjalo sa. Oni najlepšie vedia aké podmienky budú najvhodnejšie. Navyše oni  budú priamo konfrontovaní s obyvateľmi, ktorí v danom území žijú, resp. budú žiť. A to je diametrálny rozdiel od celoštátnych poslancov schvaľujúcich zákony v Bratislave bez znalosti miestnych reálií.

Akokoľvek je dnes ale zákon nastavený, je pozitívne, že sa otázka živelného rastu niektorých lokalít v okolí veľkých miest, dostala aj do pozornosti zákonodarcov v parlamente, a že boli hlasy starostov a primátorov dotknutých obcí zatiaľ aspoň takýmto spôsobom vypočuté. Onedlho nám prax môže ukázať jeho praktický význam…

Štefan Škultéty

Autor (1975) je trojnásobný primátor mesta Trenčianske Teplice a poslanec Trenčianskeho samosprávneho kraja. Vo svojej publikačnej činnosti sa venuje odborným témam z oblastí komunálnej a regionálnej politiky a cestovného ruchu.

 

O článku môžete diskutovať tu.